Testovačka Rock Machine BLIZZARD INT2 e90-29 RZ

Cez týždeň som išiel pozrieť brata do roboty a hneď, ako ma zbadal mi hovorí : "pozri čo tu mám" a ukázal na dva bicykle odparkované hneď pred pokladňou" v obchode Bicyklom po Slovensku. "Videl som na fotke ktorú si pridal na vašu FB stránku "pohotovo som mu odpovedal, ani som sa nemusel pozrieť na čo ukazuje. Reč bola o dvoch bicykloch ktoré sa líšili len rokom výroby. Prvý elektobicykel Rock Machine (ktorý mi skôr pripomínal motorku ako bike) a ten istý model ale na rok 2020 (odporúčam pozrieť si video s týmto bicyklom Rock Machine vs. Tatra) Najskôr som bol proti e-bicyklom, veď je to pre ulievačov. To áno, dá sa na ňom veľmi rýchlo zlenivieť, ale keď si motor zapnem len v kopcoch aby som išiel rýchlejšie, obehnem toho viac a neumriem". 

Ak chceš môžeš si ho požičať na víkend", toto mi nebolo treba dvakrát hovoriť.

Bicykel požičaný a výlet naplánovaný na nedeľu ráno, skoro ráno, veľmi skoro ráno. Aby sme stihli obed u rodičov. 

V sobotu som si vyzdvihol bike a hneď som ho išiel po meste vyskúšať. A čo by to bola jazda na horskom biku bez jazdy po schodoch? Pri amfiteátri som zletel po schodoch a spomenul som si ako som v Banskej Štiavnici išiel po schodoch pred Lesníckou školou, a tých schodov nieje málo. To by bolo treba zopakovať.

Je sobota večer a prichádza čas príprav, treba všetko pripraviť aby som ráno s ničím nestrácal čas. Oblečenie pripravené a zoradené aby som si ho rovno podľa poradia obliekal. Ponožky, trenky, gate, termotričko, buffka na krk, bunda, prilba. Pripraviť na ráno kávu, isodrink, nejakú nakopávačku aby som vládal šľapať, pobaliť banány, vodu do vaku a už sa len vyspať. Tešil som sa ako panic na film prci prci prcičky aj preto som sa ráno zobudil 15 minút pred budíkom. 

5:45 nedeľa ráno. Pozriem z okna a na mojej tvári sa objaví úsmev. Hmla, áno takto som si to predstavoval, jesenné sychravé počasie, hmla, voda, blato...

Rýchlo spraviť kávu, vypiť drinky (hydratácia je dôležitá). Kým vychladne káva stíham sa obliecť, veci poukladať do ruksaku. Káva vypitá a ideme nato. Bicykel bol poriadne veľký. Zniesť ho v nedeľu o 6:30 zo štvrtého poschodia aby som nezobudil celý vchod dalo zabrať. Rozcvička zamnou a poďme nato. Cesta skoro ráno cez opustené mesto ponorené v hmle mala svoje čaro.

Keďže niesom veľký cyklista, nepoznám ani trasy po ktorých sa vydať. Cieľ som si stanovil Žuhračku. Chodíme tam behať kopce, vyšliapem si to hore a dole sa spustím krížom cez les. Plán je jasný a ide sa k Žuhračke. Pozriem mapu v mobile a nič mi nebráni v úspešnom štarte. 

Som za mestom, tu bolo treba ísť doprava tu doľava, rovno pri poliach a potom do lesa pri poli. No neviem ktorú cestu to mapa ukazovala ale keď som sa ňou vybral skončil som tu. Ak ste si to nevšimli, cesta je predomnou. Aspoň podľa mapy. Nevadí, otočím sa a idem ďalej. A takto som sa motal v malom lesíku hodinu. V duchu som sa smial, veď vždy keď ideme s Filipom na bicykle zablúdime.

8:00 konečne som sa vymotal a pomaly sa vzďaloval od mesta. Počasie bolo stále sychravé a ja som dúfal že sa slnko neprederie cez oblaky, viac by ma potešilo keby začalo pršať. Blata bolo požehnane. Bicykel sa držal zeme ako prikovaný, či hore kopcami po lístí a konároch alebo dole kopcami po blate a kameňoch.

Po skoro hodinovom blúdení som vyšiel len vo vedľajšej dedine. Hodina a pol na biku, 25 km najazdených a ja som v prvej dedine za mestom. Fasa. Keby som si chcel dať dlhšiu trasu potreboval by som celý deň na motanie sa. Nevadí, rýchlo na hlavnú cestu a prefrčať do vedľajšej dediny a tam znovu do lesa. 

Motor som mal väčšinou vypnutý, chcel som si zamakať poriadne. Prichádzam do ďalšej dediny, hneď na prvej križovatke idem doľava a teším sa na les, kde nebude fúkať. Ísť po hlavnej ceste spotený kde fúka z jedného poľa zľava a druhého zprava nieje žiadna sranda. Prvá doľava nebol dobrý nápad, ocitám sa na poli. Na mobile som si narýchlo pozrel mapku, zamnou je kúsok cesta. Z cesty bol úzky jarok ktorý rozdeľoval dve polia, nevadí, zapínam najsilnejší režim a letím krížom kým ma niekto nezačne naháňať. Po 300 metroch konečne lesná cesta a les predomnou. 

 

Cesta lesom by nebola zaujímavá keby som nezišiel z cesty. Jasné prečo sa nepustiť v lese krížom za nosom? Dávno som nezablúdil. Ocitol som sa pri obore, uprostred lesa, bez cesty. Zostávalo mi už len šliapať a nájsť cestu späť. Pozerám na telefón a chytám sa za hlavu keď vidím čo s ním robí zima, 30% baterky a ja neviem kde som. Na mape som pozrel ktorým smerom by som mal ísť aby som sa dostal ne cestu. Odkladám telefón a vedel som že ho nemôžem používať keď ho nechcem vybiť úplne. A tak si užívam ticho a tiché vrčanie elektromotora a šliapem do kopca. Na Žuhračku som sa nedostal presne tam kam som chcel ísť, začal ma čas tlačiť vďaka zabitej hodine a pol blúdením. Už sa len dostať na cestu a rýchlo domov.

Vychádzam z lesa, znovu po poľnej ceste na hlavnú a už len po hlavnej do mesta. Letím dole kopcom, tachometer ukazuje 64km/h stíham si napraviť prilbu a vyčistiť okuliare. Srandujem, nemal som okuliare a riadidlá by som nepustil za žiadnu cenu, a určite nie dole kopcom. Stále mam pred očami ako som kričal: "aha Filip, viem ísť bez držania" 😄 a preto mám roztrhanú zimnú bundu na behanie.

Som v Leviciach. Koniec dobrý, všetko dobré. Na začiatku som si myslel že to bude tak na max 30km. Zopár blúdení ale porobilo svoje a skoro 50km som našlapal ani neviem ako. Z baterky som neminul viac ako polovicu, neulieval som sa. Bicykel sa nezľakol ničoho a na ceste držal perfektne, vďaka pruženiu som sa cítil ako v kabíne kamióna (ako keď vidíte kamión a kabína sa mu hompáľa hore-dole). Už ho len zobrať na vapku, Filipa by drblo keby som mu ho vrátil celý zablatený. Cestou domov som rozmýšľal aký bicykel si požičiam nabudúce. Gravel? a poriadne si zamakám!