Sme späť! Pred mesiacom sme si po dvojročnej pauze spravili na Spartanovi vo Valči chuť a chceli sme si to ešte tento rok zopakovať. Na výber bol Spartan v ČR alebo v Maďarsku. Nakoniec sme sa rozhodli pre pretek o mesiac v Maďarsku, mohli sme ísť Sprint čo je 5km+ (minimálne 5km, väčšinou sa to pohybuje okolo 7km) alebo Beast ktorý je 21km+.
Beast by bol dlhý na dobrý výsledok, predsa len sme dlho nespartanovali, tak sme išli na Sprint. Tréningy boli zamerané len na nadchádzajúci pretek, trénovať rovnováhu, véľmi veľa zhybov na hrazde a angličáky, keby náhodou. Môže sa stať že ani nevieš ako a máš ich za sebou 120.
Dočkali sme sa, sobota piateho októbra, veci pobalené, sadáme do auta a do navigácie zadávame smer Krásnohorská Dlhá Lúka kde sme mali rezervované ubytovanie. Cesta ubehla ani nevieme ako, ubytovali sme sa, prebrali sme nedeľný pretek. Riadna zima je, určite tam nebudú vodné prekážky. V takejto zime nás dajú max po členky do potoka, určite nebudeme plávať. Keby sme vedeli ako sme sa mýlili.
Nedeľa, budík, pobaliť sa, odubytovať sa a ideme nato. Posledný mesiac sme mali bojový pokrik Kačinbarčikáááá a ten sme opakovali aj v aute. Cestou sme sa zastavili na kávu, veľmi dôležitá vec ráno. Ako sme prekročili hranice iba sme opakovali vaaaaau ako je tu krásne, aj cesty boli menej rozbité aj to tam bolo celé nejaké krajšie. Pobavilo nás že nevieme po maďarsky povedať okrem édes faszom nič iné (neviem ako sa to píše).
Prichádzame do Kačinbarčiky, v meste bol pretek krásne značený čo sa často nevidí, takže sme ho našli na prvýkrát. Pozriem na navigáciu a vravím: "OU" a Filip nato: "no, trochu sa mračí ale nebude pršať", nevidel to jazierko na navigácii a nad ňou teplomer s 8mimi stupňami. Budeme plávať. Prichádzame na miesto určenia, na parkovisku treba platiť, dobrovoľník na nás vychŕlil spŕšku slov ktorým nerozumieme. Naša odpoveď znela: "in íngliš plís" šuhaj zakrútil hlavou že in íngliš plís sa nedorozumieme. Nakoniec sme to vybavili a zakričali si Kačinbarčiká.
Ideme sa registrovať a popozerať trať. Keďže v sobotu celý deň lialo a bežal sa Beast, vyzeralo to tam ako na poli. Ako sme sa tak blatom brodili k štartu, hľa pol hodina do štartu a ja už mám mokré nohy.
Zaregistrovali sme sa, pozreli koniec trate a ja som stále dúfal že tie bójky cez jazierko boli pripravené na sobotu a nám to na krátkom Sprinte nebudú znepríjemňovať studenou vodou. Filip stihol poznamenať že čo to je zač kristaboha veď ani kopce tu nemajú, kde budeme behať?
Prezlečení sme, ideme sa rozbehať a potom na štart a poďme nato. Na štart sme prišli 20 sekúnd po tom ako začali púšťať pretekárov, a tým pádom sme nestáli hneď za štartovou čiarou ale až v štvrtom rade. Rad tam bol ako pred lidlom keď spúšťajú akciu. Čakáme na štart a odpočítavame posledné sekundy, stojíme tam natlačení ako sardinky v konzerve ale očividne sme neboli dostatočne blízko seba keď sa tam neustále tlačili premotivovaní bežci ktorí sa predbiehali, stúpali po nohách a odtláčali ľudí naokolo.
Je odštartované, nebežím za dymovnicou, ale bežím uprostred stáda. Predbiehať sa nedá tak sa len veziem, preskakujem, podliezam a fučím a bežím. Necelé dva kilometre a dostávame na ramená vrecia s pieskom a šliapeme, do kopca, v blate. Bol som rád že niesom v topánkach ako väčšina bežcov, v cestných bežeckých topánkach s hladkou podrážkou sa krásne šmýkali a padali aj s vrecami. Pri šliapaní do kopcov zomňa lialo, potil som sa a tešil sa že mi nieje zima. Keď sa dalo tak som predbiehal, keď sa nedalo tak som dával pozor aby mi padajúci bežec nepodrazil nohy. Odhadzujem vrece a bežím ďalej, cítim sa neskutočne ľahký.
Vybiehame na kopce (ktoré tam podľa Filipa neboli) a už to začína, fúka, teplo a pot miznú. Rúčkovanie preletím a idem ďalej, nespomaľujem, lebo zamrznem. Rovnováha, natrénovaná bola ale blato spravilo svoje a angličákujem. Preniesť betónovú guľu a znovu beh. Hod oštepom, hádžem a pozerám kam do riti ten oštep letí. Síce letel úplne mimo ale trafil drevenú konštrukciu. Dobrovoľníci kričia, angličákujem? neangličákujem? vraj nie, rýchlo ďalej nech som v cieli.
Vyšplhať po lane a potom Z-Wall. Vo Valči som na nej padol skôr ako som sa pohol. Teraz to dám! V polovici som myslel že sa celý zablatený znovu šmyknem, prsty to vzdávali. Hlava nie, nejakým spôsobom som sa chytil, nepustil a prešiel až na koniec. Táto prekážka bola o tom, nevzdať to v hlave a bojovať.
Zbiehame z kopca a blížim sa k cieľu, preniesť vedro a rýchlo ďalej. Ďalšiu prekážku nebolo vidno kvôli zástupu divákov. VODA. Vliezť do prvej vodnej priekopy a potom druhej a už len tretia a ideme ďalej. Tak teda nie. V tretej bola malá stena ktorú bolo treba podplávať. Voda studená, tak stojím a rozmýšľam či sa nato nevykašlem. Všetci naokolo kričia HAJRÁ (asi?!). Po minúte sa teda odhodlávam, zadržať dych a ideš. Nebudem písať čo mi chodilo po rozume keď som sa vynoril (veľa nadávok).
No dobre, zima mi je riadna teraz si už fakt musím pohnúť do cieľa ak nechcem ochorieť. Plazenie v blate, studené blato, studená zem, zima číha všade. Cieľ už nemôže byť ďaleko, len tu kúsok za tým jazierkom ktoré sa chystám preplávať, vliezam do vody (za normálnych okoloností by som tu zabil tak 5 minút čakaním či sa mi voda nerozdelí a ja neprejdem po suchom dne, ale už som bol mokrý, už bolo jedno). A plávam, rýchlo nech som vonku. Všetko išlo podľa plánu kým som v polovici nestuhol a skoro klesol ku dnu.
Rýchlo z vody, preliezť sieť, po členky do potoka a vidím cieľ. Multiring, celý od blata a vody, tu sa šmyknem. Chcel som byť rýchlo v cieli a túto prekážku som nedal v hlave. Skôr ako som sa chytil som vedel že sa bude šmýkať a padnem. V polovici padám, keby som sa zaťal ako pri Z-Wall určite by som nemusel angličákovať.
So 60timi angličákmi na konte preliezam poslednú prekážku a skáčem cez oheň do cieľa. Hodinky to počas behu vzdali a vypli sa, keď som prišiel do cieľa tak som myslel že sa vybili. Nevybili len sa vypli v ľadovej vode. Rýchlo sa prezliecť, kolená natrieť Hamaviss gélom, pozrieť ako sa ostatní trápia a rýchlo domov. A poučenie? Na spartana treba ísť v lete. Nakoniec sme skončili celkom dobre, keby sme sa pretlačili dopredu na štarte mohlo to byť ešte lepšie. Filip bol 9ty a ja 16ty.
Komentáre
Zverejnenie komentára