NN UCR: Challenge

Každý rok sa teším na prvé jarné OCR preteky. Je to pre mňa taký test sily a kondičky po zime, posledné roky tento test skončil bohužiaľ fiaskom. Kondička ma opustila chvíľku po štarte a prekážky potrápili viac ako cez leto.

Preto som sa nevedel dočkať preteku NN UCR: Challenge, ktorý poskytol niečo nové. Prekážkový beh kratší ako 5-7 km som bežal prvýkrát. Pocity zmiešané, 500 metrov a 20 prekážok, netreba rozmýšľať, len to rýchlo preletieť. 

Zo 150 pretekárov v prvom kole postúpilo 75 najrýchlejších do druhého kola, odtiaľ zase 20 a nakoniec bolo štvrté kolo finálové s 10 pretekármi. Okrem pretekov nás trápilo aj počasie, zima, dážď a vietor.

Ako prvý štartoval Filip, bežal ako o život a v prvom kole bez chyby skončil na 15tom mieste. Postup istý! Možno by bol aj rýchlejší keby sa nepotkol pred cieľom (rozdiely medzi miestami boli sekundové).

Moje pocity pred pretekom: mohol som ostať doma spať, žiadna nervozita pred štartom? V tom bude háčik, už aby som to mal za sebou. Najlepšiu poznámku mal aj tak Jano: „Dúfam že nepostúpim do druhého kola“. Ani nepostúpil, prvé ho dosť potrápilo.

Už keď bolo odštartované, tak to išlo, jedna prekážka za druhou, v polovici trati som si hovoril: „musím sa vydýchať lebo do cieľa nedobehnem". Pri pätnástich drepoch sa tak aj stalo a bežal som znovu ako o život, aj keď pri predposlednej prekážke toho bolo vážne dosť. Skoro jsem blyl. Prvé kolo za nami, ideme do druhého! Filip z 15teho miesta a ja z 33tieho miesta. 

Druhé kolo sa išlo podľa časov z kvalifikácie. Filipovi to nevyšlo a na rovnováhe spadol a absolvoval radostných 10 angličákov, čo znamenalo že postup ďalej je nereálny.
Ja natešený, že sme natrénovali prehadzovačku cez sieť som vyletel do druhého kola, kde sme sa so súperom držali hneď za sebou. Prvá áčková stena, tri prekážky z paliet, šplh po lane, kladka, nosenie pneumatiky, prebehnutie po autách a stále sme boli vedľa seba, v polovici trati bolo 15 drepov s vytlačením medicinabalu nad hlavu (thrusters), kde ma šuhaj začal pomaly predbiehať. Neznášam drepy. 

Už som myslel že to mám stratené a nepredbehnem ho, lenže roky na spartanoch zanechali svoje a na rúčkovaniach, kruhoch aj dvojmetrovej stene nemal šancu. Síce mi to pomohlo len k dobrému pocitu, ale predbehol som ho. Nakoniec som skončil na 35. mieste s lepším časom o 25 sekúnd, ako v prvom kole. A tu sa naše preteky skončili, ďalšie kolo by nám dalo zabrať a nie ešte ďalšie dve. 

Chalani čo postúpili ďalej sú mašiny. Veľké vďaka organizátorom za super pretek. 

Najbližšie nás čaká 12km trať na behu oslobodenia Topolčianok.